reklama

Denník mladej vdovy - časť tretia - ona

Dve pomenšie osôbky, vstúpili do zapadnutého podniku na kraji mesta. Interiér miestnosti bol čisto drevený, dotvárala ho tiež charakteristická vôňa. Boh vie prečo sa tu človek vždy cítil veľmi príjemne. Obsluha bola usmievavá a večerné zábavy tu boli na nezaplatenie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Menšia červenovláska sa usadila s hrkotom na drevenú stoličku, zatiaľ čo blondínka objednávala pri bare nápoje. Neustále spolu udržiavali očný kontakt, museli to byt veľmi dobré kamarátky. Každú chvíľu sa jedna z nich s piskotom zasmiala.

Keď už obe sedeli pri stole a popíjali svoje nápoje z reproduktorov sa ozvala hudba. Na červenovláske bolo priam vidieť ako sa trasie nedočkavosťou niečo povedať. Neustále hladila hrdlo pohára a poškuľovala po okolí, či si náhodou jej fantastické novinky nevypočuje nejaká nepovolaná osoba. Keď nezaregistrovala nikoho, mierne sa na stoličke vyrovnala a zhlboka a s miernym potešením sa nadýchla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Som taká rada, že sme šli von, mám toľko noviniek, o ktorých sa chcem s tebou podeliť.“ Povedala a v mysli si pomaly zoradila jednotlivé šokujúce vety, ktoré si pripravila tak hodinu pred tým než nastala ich schôdzka.

„Novinky ? Tak to som naozaj zvedavá. Povedz, ako sa ti darí.“ Odpovedalo jej blonďavé dievča so záujmom, ktorý bol pre ňu ohľadné týchto vecí typický.

„Celkom v poriadku, v škole ide všetko ako po masle, a doma to tiež nevyzerá najhoršie.“ odpovedala jej, no už akosi ďalej nemohla vydržať tie zdvorilostne frázy, ktoré boli akýmsi predskokanom skutočného dôvodu prečo bola taká nervózna. „Počuj, poznáš to dievča, čo chodí do mojej školy, vieš, tá čo vyzerá akoby jej uleteli včely, hm, tá čo nosí tie výrazné červené rúže.“ Povedala a chvíľku počkala kým jej priateľka prikývne. V skutočnosti ju poznali obidve, chodila totižto často do toho istého podniku kde práve sedeli, no ako to už niekedy býva, tak mladí ľudia na seba vedia žiarliť z čoho sa vytvorila akási averzia voči nimi a preto o dievčati, ktoré sa malo stať témou ich rozhovoru, hovorili len ako o ´nej´.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Bola inak hlúpa ! Predstav si, že otehotnela, no naozaj, u nás na škole sa teraz nehovorí o ničom inom, je to taká chudera. Chodila s tým, vysokým chlapíkom, pamätáš sa predsa naňho, vždy keď sa opil tak vedel rozmlátiť polovicu mesta, a ako som počula tak ani k nej nebol bohvieako jemný, ale tak podľa mňa je to jej chyba, pretože ak sa nevedela brániť, a podvolila sa tomu nátlaku tak si ani nič iné nezaslúžila.“ Skonštatovala červenovláska a odpila si z pohára.

„Nemôžeš ju súdiť tak prísne, možno bola v ťažkej situácií, boh vie ako by sme sa zachovali my dve, keby sa nám stalo niečo podobne.“ Obraňovala ju blondínka. Všetky veci podobného charakteru dievčatá hádzali do pomyselného koša s nápisom ´jedna veľká neznáma´. Jednoducho nemyslievali, na veci, ktoré sa ich priamo netýkali a preto aj ich samotná kritika sa rúcala v základoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„No ja by som sa jednoznačne ubránila, na mňa by si žiaden chlap nedovolil, určíte by som mu to hneď vrátila. No ale aj tak to je vlastne jedno. Takže ona bola s ním naozaj dlho, myslím, že skoro dva roky a potom sa to náhodou stalo, vraj omylom otehotnela a on ju kvôli tomu opustil. Ale podľa mňa si to zaslúžila, veď ak si nedáva v takýchto veciach pozor, tak je to jedine jej chyba.“ Červenovláskine názory boli tak trochu podfarbene, menšou závisťou a ešte stále pretrvávajúcim hnevom. Vždy bola taká, rada roznášala klebety, úprimne ju totiž tešilo ak sa niekomu nedarilo zatiaľ čo ona bola šťastná. Naproti tomu jej kamarátka len neveriacky krútila hlavou, bolo jej čudné, že sa tak zmenila, ako predsa mohla niekomu želať niečo zle, odkiaľ mohla brat tie radikálne názory ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nedívaj sa na mňa tak vyčítavo. Viem, že nesúhlasíš s tým čo ti vravím, ale všetko pochopíš, ono to totižto ešte pokračuje. Po tom ako sa s ňou rozišiel, to vraj psychicky nezvládla a podrezala si žili. Jej matka prišla z práce domov a našla ju polomŕtvu ležať vo vani ako sa zo seba snaží vypustiť posledne zvyšky života. No nie je to neuveriteľné ? Samozrejme sa jej to nepodarilo, pretože záchranka dorazila okamžite a ihneď ju ošetrili, ale v nemocnici ležala prinajmenšom mesiac, pokiaľ viem dobre rátať. Bojovala o život a minuli na ňu hektolitre krvi a vraj keď sa prebudila tak si nič nepamätala, dokonca, že vraj nachvíľu stratila aj reč.“ Aby červenovláska zdôraznila svoje argumenty tak jemne vypúlila oči a prikývla hlavou. Chcela pôsobiť nadmieru dramaticky, no mala pocit, že kamarátka aj keď počúva so záujmom nie je vôbec ohúrená. Tak sa tešila, že porozpráva nejaké nove klebety, samozrejme ich tak trochu prifarbila aby vyzerali zaujímavejšie.

„A potom vraj zošalela, začala nosiť na rukách takú tu malú bábiku a hrala, že je to jej dieťa. Ale aj tak je to čudné, keď nad tým rozmýšľam tak ani neviem, v ktorom bola mesiaci, ale podľa mňa prinajmenšom v šiestom.

„Nepreháňaj toľko, veď ako by to potom mohla tak dlho skrývať pred ostatnými ?“

„Skrývať ?! Ja som to vedela vždy, teda, vedela som už keď bola v druhom týždni, to ti môžem odprisahať pretože sa jej pomaly začalo zväčšovať brucho, to bolo vidieť.“ Červenovláska sa jednoducho musela oprieť o niečo hmatateľné aj keď ju ta lož svrbela na jazyku.

„Potom, čo ju pustili z nemocnice, chodila do školy pár dní, keby si ju videla, bola veľmi bledá a všade so sebou ťahala tú malú bábiku, popravde z nej išiel dosť strach. A teraz je vraj na psychiatrickej klinike spútaná v zvieracej kazajke.“ Červenovláska dokončila svoj dramaticky výstup jemným vydýchnutím akoby hovorila snáď o mŕtvom. Jej dopredu pripravene vety, vôbec nezneli tak dobre ako v jej hlave. Bola tak trochu sklamaná, ale aspoň jej zo srdca spadol menší balvan pretože sa mohla konečne niekomu vyrozprávať. Vôbec ju netrápili niektoré lži.

Blondínka ju celú dobu sústredené počúvala, už poznala svoju kamarátku, a vedela že ju nemá prerušovať ak sa zahryzne do nejakej pre ňu zaujímavej témy. Niektoré je radikálne názory síce neprijímala ale aj tak si ju vypočula a zaradila tento príbeh medzi zabudnuté témy, ktoré sú síce zaujímavé, a po par mesiacoch si na ne spomeniete, no rovnako sú aj nepodstatne, pretože sa netýkali jej maličkosti.

Sedeli v tom podniku ešte asi pár minúť len tak v tichosti. Jedna pre to že bola nespokojná sama so sebou, a druhá pre to, že asi rovnako rýchlo ako si príbeh vypočula tak ho aj zabudla a viac sa k nemu nechcela vracať.

Po dlhšej pauze teda naraz vstali a odkráčali von. Vzduch bol prijemne jarný a ony sa cítili dobre. Ďalej rozoberali všemožné druhy rozhovorov, od chalanov, cez laky na nechty, až po zážitky. Všetko bolo fajn, teda až do tej chvíle, pokiaľ sa červenovláska prudko nezastavila. Pred ňou kráčala Ona. Napodiv, nemala so sebou bábiku, zvieraciu kazajku, a vôbec nič na nej nepripomínalo psychicky narušeného človeka. Farba do tvare sa jej vrátila a šťastne sa usmievala na dlhovlasého chlapca do ktorého bola zavesená.

Červenovláske vyschlo v krku, zatiaľ čo blondínka len neprítomné šla ďalej bez toho aby si všimla niečo podivné.

Ona sa z toho dostala, naozaj to bolo nakoniec lepšie, zahodila minulosť a začala žiť nový život. Bola hlúpa, no dokázala to.

Ivona Janíčková

Ivona Janíčková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Chcela by som byť princeznou, no to by som mala veľa povinnosti. Bohato mam rada aj sama seba Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu