reklama

Denník mladej vdovy - časť druhá - ty

„Ty si naozaj taká hlúpa.“ Povedala rozčúleným hlasom čiernooká dievčina. Sedela za dreveným stolom a popíjala vychladnutý čaj. Musela jednoducho svojej kamarátke vštiepiť do hlavy svoje názory. Tá však nevnímala, len ticho sedela, jej krvou podliate modré oči blúdili po miestnosti a akosi pomyselne si neustále prechádzala rukou po bruchu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Prečo si mi to nepovedala ? Ja ťa naozaj nechápem. Sme predsa kamarátky odnepamäti. Hovoríme si všetky tajomstvá, veď ja by som ti povedala aj tu najsúkromnejšiu vec, pretože viem, že by si ma nezradila, tak ako preboha si mi to mohla zatajiť !

Pamätáš sa keď sme sa prvý krát stretli, vtedy keď som prestúpila k vám na školu a bola som tam úplné nová, pamätáš sa ako sme sa nemali radi a potom sme sa raz náhodou stretli, a ty si mala vtedy tak krásne namaľované nechty a šli sme si spolu zapáliť do toho parku. Tak dobre sa nám rozprávalo a od vtedy sme boli najlepšie kamarátky, od vtedy sme si hovorili úplne všetko, tak ako si mi to mohla prekrista pána zatajiť ?! Preboha, taká vec, ako že si bola tehotná. Musela si byť na to všetko sama, to sa predsa nemohlo dať zvládnuť. Sama to dobre viem, veď som bola neraz kupovať tie stupídne tehotenské testy, prekrista mala som len trinásť keď som si kupovala ten prvý. Kolena sa mi triasli a tá teta v lekárni si asi myslela, že som sa zbláznila. A možno som sa aj od toľkého strachu, veď som bola len hlúpe decko. Ale ty, ty, si za chvíľu dospela, už len pár mesiacov, takže už by si nemala byť taká hlúpa ako ja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď mi tvoja mama zavolala, tak som skoro odpadla od strachu, vieš, akurát som sedela s mojim milým na gauči a pozerali sme film, ja som sa naozaj nemohla ani nadýchnuť. A keby si sa len videla v tej nemocnici, bola si taká bledá, stratila si veľa krvi, prečo si mi to preboha nepovedala ?! Ležala si tam celé tri dni, nič, len tie hlúpe injekcie, a stále si bola ako stena, až som sa desila vždy keď som k tebe vošla do izby, vyzerala si tak trocha ako smrtka, všetci to vraveli, neuraz sa. Ale neboj ja jediná som vedela čo sa ti stalo, povedala som tvojej mame, že bude lepšie ak sa o tom ostatní nedozvedia, veď poznáš tie reči, ja som už síce na ne zvyknutá, veď aj tak všetci vieme, že ma považujú za šľapku, ale ty nemusíš mať zlú povesť, teda nie žeby to čo sa ti stalo bolo nejakým spôsobom zlé, len jednoducho chápeš, ľudia sú ľudia a reči budú vždy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sme si vymysleli nejakú hlúposť, že máš zlé zrážanie krvi alebo čo, a oni tomu uverili. Ale naozaj si ani nevieš predstaviť ako som sa o teba bála, a tvoja mama tiež, nechcem si ani predstaviť aké hrozné pre ňu muselo byť keď prišla domov z práce a našla ťa tam. Teda ona mi to vravela, veď vieš, že s tvojou mamou si pokecáme o všetkom, ale aj tak to muselo byť príšerné. Vieš, našli ťa vo vani plnej krvi, cez jej okraj ti trčala len hlava a jedna ruka, keď si na to pomyslím tak si sa mohla aj utopiť, ešteže to dopadlo takto. Ale vraj bolo veľa krvi po celom byte, chápeš, na chodbe aj v tvojej posteli. Vraj si najskôr myslela, že ta niekto dobodal nožom alebo čo, to teda musel byť hrozný pohľad. Ale sanitka prišla hneď, a ja v závese za ňou. Tvoja mama bola cela bledá, bola som ju odprevadiť z nemocnice aj keď sa odtiaľ nechcela ani hnúť. Keď sme prišli k vám domov, tak hneď začala zotierať tú krv, bol na ňu naozaj smutný pohľad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale dopadlo to dobre. Naozaj už vyzeráš lepšie, dokonca aj farba sa ti vrátila. Teda neviem moc ako sa cítiš, asi ti musí byť zle, myslím psychicky. Ja si neviem predstaviť, že by som zažila niečo podobne, vieš, tá krv, a ten pocit, že si prišla o niečo také, akoby som to povedala, o akúsi súčasť teba samej. Teda no ja sa v tom moc nevyznám, chcela si si to vôbec nechať ?“ Po prvý krát sa dievčina zastavila. Zahľadela sa na svoju kamarátku, ktorej stiekla po líci slza. Nervózne zahasila ďalšiu cigaretu.

„Vedel o tom vôbec on ? Vieš zaujíma ma to, aby som vedela ako sa mam teraz k tebe správať. Dobre vieš aký som naňho mala vždy názor, on sa k tebe jednoducho nehodil, veď s tebou vôbec nebýval, a zdalo sa mi že sa k tebe miestami správal aj surovo. No nič, podľa mňa ak by o tom aj vedel, tak by sa o tom za mak nezaujímal, a ak o tom nevie, tak tým lepšie, vieš, muži sú v týchto veciach akýsi divní. Ale aj tak, bolo by to také zvláštne, mať dieťa v takom skorom veku, aspoň by medzi vami nebol nijaký veľký vekový rozdiel, vždy sa mi to páčilo v tých seriáloch, a chodili by sme kočíkovať, ako vtedy keď sa mi narodila malá sestra, to boli vždy úžasné zážitky, spomínaš si ako si jej raz nechtiac hodila do kočíka cigaretový ohorok ? Vtedy som sa smiala ako blázon, zatiaľ čo ona revala najmenej tri hodiny. Ale aj tak, malé deti sú zlaté, keď spinkajú, a majú také drobné pršteky, a všimla si si, že majú aj takú svoju zvláštnu vôňu ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No to nevadí, na to teraz nemusíme myslieť, hlavne, že už je to za tebou, musíš skúsiť začať žiť nový život, nový lepší začiatok. Môžeme ísť napríklad nakupovať, alebo ku kaderníčke, myslím tým nejakú zmenu, mohli by sme sa dať ísť tetovať, len tak, podľa mňa by to bolo super. Vieš ako keď sme boli menšie, a vždy sme o tom snívali. Teda viem, že teraz asi nemáš moc chuť prezentovať sa ako nejaký sexuálny objekt alebo čo, ale aj tak, môžeme si urobiť pekný deň, aby si zabudla a tak. Bolí ma keď ťa vidím takúto utrápenú. Som z toho tak trochu nervózna, popravde teraz sa správaš ako psychopat, keď si hľadíš to brucho, ale to nevadí, časom to prejde, zabudneš a všetko bude fajn. Vždy sme to predsa spolu zvládli.

Ale aj tak si mi o tom mohla povedať. Vieš už prešiel týždeň odkedy ťa pustili z nemocnice a stále mám o teba strach, si taká ticha. Poznám jednu dobru odborníčku, je u nás na škole, keby si sa chcela porozprávať s niekým kvalifikovaným, možno by ti to pomohlo. Pre niekoho môže tvoja situácia znamenať dosť veľký emocionálny šok. Tak nad tým prosím ťa porozmýšľaj. Ale aj tak, mali by sme začať myslieť do budúcnosti, za chvíľu už tu bude leto, a vieš predsa, čo všetko sme si plánovali, takže nemôžeš byť taká smutná. Budeme chodiť po horách a opaľovať sa, stanovať a podobne veci. Všetko sme si to vysnívali, sú to také drobnosti, pre ktoré sa oplatí žiť. Chápem, že teraz asi nemáš moc veľkú chuť na zábavu, predsa len užívaš ešte tie lieky, takže sa nemôžeš moc presiľovať, ale mala by si nad tým pouvažovať, pomohlo by ti to prísť na iné myšlienky. Veď aj tak to bol len jeden drobný omyl.“ Dopovedala a dala si plný dúšok čaju. Ešte mnohokrát potom ľutovala niektoré vety, ktoré v ten deň vyslovila, no nevedela čo iné ma povedať. Jej milovaná kamarátka prišla naraz o tak veľa dobrého, o tak veľa lásky. Ale ona sa z toho dostane, je to silná osobnosť, síce v tejto chvíli, jej to ešte asi ani moc nedochádzalo. Vnútorné bola vyrovnaná, no i tak sa na povrch drala akási nervozita.

„Všetko bude lepšie, ľahneš si, vyspíš sa z toho, a zajtra nastane nový deň, ktorý bude opäť o niečo menej bolestivejší, deň za dňom sa ti bude uľavovať. Musíš mi v tomto veriť, som tvoja kamarátka. Ver mi ako vtedy keď sme stáli na kopci a ty si dostala závrat, alebo ako vtedy, keď si sa bála isť na prvé rande a ja som ti dávala tie stupídne rady. Ver mi pretože ťa mám rada, a vždy budem stať za tebou.“

Ivona Janíčková

Ivona Janíčková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Chcela by som byť princeznou, no to by som mala veľa povinnosti. Bohato mam rada aj sama seba Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu